Bankové aj nebankové subjekty poskytujú na trhu pôžičky či úvery na rôzne účely. To majú spoločné. Nebankové subjekty v súčasnosti už nepredstavujú pre dôverčivých ľudí takú hrozbu ako v minulosti. No napriek regulácii, ktorú podstúpili, stále je medzi nimi a klasickými bankami niekoľko zásadných rozdielov. Nebankovky vám síce požičajú aj vtedy, keď to banky odmietnu, ale za cenu výrazne vyšších úrokov, s vysokými postihmi pri prípadnom nesplácaní a s nedostatočnou transparentnosťou zmlúv.

Regulácie boli nevyhnutné

Nebankové spoločnosti v minulosti nepredstavovali spoľahlivé inštitúcie, ktoré by podliehali regulácii a postupovali podľa vopred stanovených jasných pravidiel. Preto sa tieto firmy pohybovali v akejsi „šedej zóne“ finančného sektora.

Je však potrebné poznamenať, že v posledných rokoch aj u nich došlo k značným zmenám. „V apríli 2015 z trhu odišli mnohé nepoctivé firmy a dnes môžeme povedať, že trh nebankových spoločností je výrazne regulovaný. Pomohlo najmä nastavenie úrokového stropu a zároveň podmienka zverejnených zmlúv a reklamačného poriadku, ako aj primeraného zabezpečenia úveru,“.

To však neznamená, že všetky firmy s nekalými úmyslami sú z trhu nadobro preč. Stále sa nájdu také, ktoré dokážu stanovené limity obísť.

Dnešné nebankovky fungujú inak

S vyčistením trhu došlo postupne aj k zmene spôsobu podnikania nebankových spoločností. Medzi tými dávnejšími a súčasnými nebankovými veriteľmi dnes nie je žiadne spojenie, okrem pomenovania.

Stále je však potrebné byť v strehu a overiť si, či spoločnosť, ktorá poskytuje úver, má povolenie NBS. Podobne platí, že požičiavať si od niekoho, kto chce vopred peniaze za sprostredkovanie pôžičky, predstavuje značné riziko a pravdepodobne môže ísť o podvod.

Nekalé praktiky však úplne nezmizli

Analytik si tiež myslí, že aj napriek výraznej regulácii zo strany NBS je medzi bankami a nebankovkami v niektorých prípadoch stále výrazný rozdiel: „Pri rekordne nízkych úrokových sadzbách naďalej v zásade platí, že nebankový úver je až druhou voľbou väčšinou v prípade, ak si  spotrebiteľ z nejakého dôvodu nevie požičať od banky. Bankový úver býva cenovo výhodnejší a rovnako ochrana spotrebiteľa je na vyššej úrovni,“ porovnáva.

V segmente pôžičiek sa pri nebankových subjektoch podľa jeho slov ešte stále občas stretávame s nekalými praktikami:

1) Niektoré spoločnosti sľubujú výrazne lepšie podmienky pri pôžičke na IČO, no na klienta sa v tom prípade nevzťahuje prísna ochrana spotrebiteľa, keďže zmluva je braná ako úver medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. „V takom prípade nebankovky uplatňujú výrazne vyššie úroky, ako im nariaďuje regulácia NBS pri bežných spotrebiteľoch,“.

2) Vyskytujú sa aj pokusy o hotovostné pôžičky, pri ktorých sa náročne dokazuje skutočne poskytnutý objem financií, ktoré je potrebné splatiť.

3) Regulácia týchto subjektov zvýšila počet úverov poskytnutých „na čierno“, pri ktorých je dlžník v obrovskom riziku.

4) Existujú aj prípady, keď klienti majú v zmluve neúmerne prísne postihy v prípade, ak by meškali so splátkou čo i len jediný deň.

Rozdiely v úrokoch môžu byť až dvojnásobné

Banky sa od nebankových veriteľov odlišujú aj v úrokových sadzbách. Hovorca NBS poznamenáva, že je dôležité porovnávať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá je komplexným ukazovateľom ceny úveru zahrňujúca úrok aj všetky poplatky.

Ďalším rozdielom je typ úverov, na ktoré sa jednotlivé inštitúcie špecializujú. Napríklad hypotéky, respektíve úvery na bývanie, na Slovensku poskytujú iba banky. V nebankovej spoločnosti nie je možné takýto úver vôbec dostať.

Nebankovky na druhej strane často poskytujú špeciálne nebankové úvery, ako sú napríklad lízingy a takzvané viazané úvery na nákup spotrebného tovaru na splátky (splátkový predaj). No typickou oblasťou, v ktorej si banky a nebankové spoločnosti konkurujú, sú spotrebiteľské úvery.

„V bankách bola priemerná úroková sadzba poskytnutých spotrebiteľských úverov v novembri 2021 vo výške 7,95 % a nových úverov vo výške 7,16 %,“. Oproti tomu úročenie nebankových úverov je výrazne vyššie. „Oproti bankovým úverom sa úročenie pohybuje v rozmedzí 14 až 18 %, čiže až do limitu dvojnásobku priemernej RPMN spotrebných úverov za predchádzajúci rok. RPMN sa pri spotrebných úveroch spravidla hýbe okolo 1 % nad úrovňou úrokovej sadzby a úrokové sadzby kolíšu približne v tomto rozmedzí v závislosti od výšky úveru a jeho splatnosti,“.

Úročenie nebankových úverov je tak stále veľmi blízke úročeniu povoleného prečerpania účtu a kreditných kariet. Znamená to, že v porovnaní s možnosťou čerpať spotrebný úver od banky ide o skutočne drahú pôžičku.

Dnes musia spĺňať viacero podmienok

Hlavným problémom nebankoviek v minulosti boli podľa neetické praktiky voči spotrebiteľom a ich praktická nepostihnuteľnosť, keďže na poskytovanie úverov im stačil len obyčajný zápis v obchodnom registri.

Aby sa história neopakovala, v súčasnosti musí mať nebankový veriteľ s licenciou minimálny základný kapitál alebo imanie vo výške 500-tisíc eur. „Navyše musí preukázať, že imanie nadobudol transparentným a dôveryhodným spôsobom. Samozrejme, ako každá firma, aj nebankovka môže ukončiť svoju činnosť v súlade s Obchodným zákonníkom. V takom prípade by však do celého procesu mala vstúpiť NBS, aby nedošlo k okamžitej požiadavke na jednorazové splatenie úverov, čo by ľudí mohlo dostať do nečakaných finančných problémov,“.